Source Language English
Target Language Slovak
Also working languages
Czech to English
Slovak to English
Primary Industry Experience Accounting
Industry Experience
  1. Computers: Software
Also Experience
  1. Finance (general)
  2. Government / Politics
  3. IT (Information Technology)
  4. Law: Contract(s)
  5. Law (general)
  6. Law: Taxation & Customs
  7. Advertising / Public Relations
  8. Tourism & Travel
  9. Telecom(munications)
  10. Social Science, Sociology, Ethics, etc.
  11. Medical (general)
  12. Medical: Health Care
  13. Marketing / Market Research
  14. Investment / Securities
  15. International Org/Dev/Coop
  16. Human Resources
  17. History
  18. General / Conversation / Greetings / Letters
  19. Games / Video Games / Gaming / Casino
  20. Education / Pedagogy
  21. Economics
  22. Business/Commerce (general)
  23. Automotive / Cars & Trucks
  24. Safety
Software owned
  1. Adobe Acrobat
  2. Microsoft Excel
  3. Microsoft Office Pro
  4. Microsoft Word
  5. Powerpoint
  7. Wordfast
Translation memory tools
Also Characteristics
Account type Freelancer, Verified site user
Services Translation, Editing/proofreading
KudoZ activity (PRO) PRO-level points: 3, Questions answered: 7, Questions asked: 2
Payment methods accepted PayPal, Skrill
Translation education Master's degree - Comenius University, Bratislava
Experience Years of translation experience: 16. Registered at Dec 2012.
Memberships Slovak Association of Translators and Interpreters (SAPT)
Professional practices Tomáš Donoval endorses's Professional Guidelines (v1.1).
Personal data
Country Slovakia
Also Contacts
Gender Male
State/Province/Region Bratislavsky kraj
Born in 1977, studied at English-Slovak Bilingual Grammar School in Sučany and at Comenius University in Bratislava (marketing communication and English). Worked as an export desk writer and senior editor in Slovak news agency TASR. Freelancing for more than 10 years now. An accredited member of the Slovak Association of Translators and Interpreters ( A wanna-be beer connoisseur. Na svete od roku 1977. Študoval na Bilingválnom anglicko-slovenskom gymnáziu v Sučanoch, absolvent Univerzity Komenského v Bratislave (marketingová komunikácia a angličtina). Poflakoval sa ako redaktor na exportnom oddelení Tlačovej agentúry Slovenskej republiky (TASR). Na voľnej nohe už viac ako 10 rokov. Akreditovaný člen Slovenskej asociácie prekladateľov a tlmočníkov ( Hrdý pič piva.
English to Slovak: Speech by Swiss Chancellor Corina Casanova at SWISNESS 2012 event in Bratislava General field: Other Detailed field: Government / Politics
Source text - English

Corina Casanova, Federal Chancellor of the Swiss Confederation

The Political System of Switzerland: Bridging the Gap between Innovation and Continuity
Bratislava, 9 October 2012

Mr President, Ladies and gentlemen,
Innovation and continuity, at a first glance, these two terms seem to contradict each other. But only at a first glance, because I would argue that innovation works better against a background of continuity and when innovation has that background of continuity its effects are longer lasting: Continuity acts as a baseline for innovation. Continuity promotes innovation.
Clearly, continuity can also stifle innovation. We’ve all heard people say: “But we’ve always done it like that”. There is continuity in this position, but such a position obstructs change.
The problem with innovation is that it is often associated with uncertainty. It raises fears that need to be allayed. Innovation means taking risks and there is no guarantee of success. But continuity can lead to success. Innovation can flourish, given a sound foundation.

Continuity in Swiss federalism
Switzerland is a country that stands for continuity. Its political system has a long tradition: with many key features going back to 1848 when the present State was founded, and the state’s structures have remained largely unchanged since then. This provides a favourable framework for innovation. Let me explain why: One of the key elements is the country’s federal structure. It is firmly based on the 26 constituent states, our cantons. Together, they make up the federal state that is Switzerland. It is important to note that things are not the other way round: the federal state is not divided into sub-ordinate entities. Things are seen from the cantons’ perspective. In other words, the principle of subsidiarity is applied. To illustrate this, let me give you a few excerpts from our Federal Constitution: “The Cantons are sovereign except to the extent that their sovereignty is limited by the Federal Constitution. They shall exercise all rights that are not vested in the Confederation. The principle of subsidiarity must be observed in the allocation and performance of state tasks.” In practice, this means that the federal government only performs tasks allocated to it through the constitution.
In many areas, this structure means that competencies and functions exist simultaneously at the federal, the cantonal and the local or communal level. This is the case, for example, with regard to citizenship: People are first and foremost citizens of a commune or canton and on that basis enjoy Swiss citizenship. Popular votes also exist at all three levels, each level has the right to raise taxes and taxpayers pay the largest share of direct taxes to their local authority and to their canton; by comparison, direct federal taxes are relatively low.
These three levels of government prevent the federal or the cantonal authorities or their legislation, from becoming too powerful. But there is also a healthy level of competition between the various state institutions. In the field of taxation, for example, this competition plays among cantons when it comes to attracting good taxpayers, whether they are private individuals or companies. Flat-rate taxes or low rates of tax are an incentive. But what if such competition were to create serious financial problems? This is where a further feature of our country comes into play: the active participation of citizens in state decision making. Switzerland has well developed instruments of direct democracy. Let me give you an example related to taxation: In certain cantons, foreign nationals who live in Switzerland, but who are not gainfully employed, can pay a flat rate of tax. Financially, this is extremely
attractive. However, there have now been a number of successful popular initiatives to curb or to abolish such taxation practices because the feeling was that they were unfair. So, direct democracy can have a corrective effect giving us the means to achieve a healthy balance.
The federal structure is also beneficial in terms of the relationship of the citizens with the authorities: in the cantons, the authorities are closer to their citizens. On the communal level this relationship is even more immediate.
Often, new ideas come from the cantons. Such ideas start small and, if promising enough, are adopted by other cantons, or even on a national level. What is interesting is that when this happens, it doesn’t necessarily lead to the creation of a new federal competence. What we have instead are often inter-cantonal agreements: an arrangement approved among the cantons themselves. The area of schooling represents a typical example. Education is the responsibility of the cantons. In re-cent years, a new agreement has been worked out to ensure the coordination of compulsory schooling. But no canton is forced to buy into this coordination. In fact, a few cantons have rejected the agreement in popular votes. But at a later date and if it proves to be an advantage they may well join the coordination agreement.
Political rights
Our popular votes, our political rights, direct democracy these are constants in Switzerland. Political rights are in our blood. They are the cornerstones of our continuity. The result is a very special political system: the system of concordance. One could paint this system of concordance in a negative light: it provides us Swiss with many ways of blocking everything. Popular initiatives and referenda provide the public with the means of perpetual interference. This calls for compensatory steps and strategies. One of the most fundamental of these is to make new legislation ‘referendum proof’. Long before the legislation is to come into force we consult all relevant stake-holders: the political parties, the cantons, the main business organisations and the unions Draft bills routinely go through this consultation procedure to begin with. Then, during the parliamentary process, the proposals have to be approved by the two chambers of parliament. These are the National Council, which represents the population of the cantons proportionally, and the Council of States, where cantons hold two seats each giving the smaller cantons more weight. Both chambers have an equal say in the process and this takes into account the popular as well as the state majorities. That a new measure needs a popular majority as well as a majority of states is also central to popular votes on constitutional amendments. Like in the Council of States this need for a State majority gives the smaller cantons a greater weight and ensures that the voice of smaller groups is heard too.

Checks and balances
From all this, it becomes clear that all of these mechanisms serve to produce solutions that are acceptable to all involved, that are capable of winning the support of majorities. They are instruments which promote balance. We aim for the same balance also between the various language regions between town and country, between urban centres and the periphery, and between richer and poorer regions.
This need for balancing mechanisms has its price. But it is a price we gladly pay, as it has a positive overall effect, because it acts as a restraining influence. In an international context this can occasion-ally cause problems, for example when we need to get EU directives through our legislative process more quickly than this would normally be the case.

But in general this deliberate process results in balanced legislation. Legislative shooting from the hip is almost impossible. Stability rules. This is beneficial in a situation where an extraordinary event results in an urgent call for new laws. In the nature of such situations, this tends to be a ban of some kind. But in the course of our legislative process, it is possible to stand back and consider the matter a little more objectively so that ultimately the decision may be taken not to draft a new law. Our procedures may therefore even limit the number of new laws.
It has to be said that Switzerland’s body of law is not particularly dense. Our legislation is notable for its simplicity and clarity. In this respect our multilingualism is an asset. All legislation must be avail-able in German, French and Italian. During the editing process needed for the three versions ambiguities may be discovered in one language, which help to improve clarity in the others.
The primary elements of our legislation go back to 1848, but they are equally valuable today, of course with some necessary amendments. Our Civil Code and Code of Obligations are both over a hundred years old. Our Civil Code in particular is renowned for being concise and to the point. In the same way, the Code of Obligations contains a balanced employment contract law with considerable freedoms in its provisions. These provisions allow our economy to make structural changes when and where they are needed. But employer protection is not neglected either. Social partnership is considered of prime importance in Switzerland. Collective wage agreements exist in many business sectors. These contain a mutual obligation to maintain good labour relations. As a result, strikes are rare in Switzerland and there is a strong awareness of responsibility on the part of both employers and employees.
These are sound basic conditions. They provide stability. Stability and continuity in turn encourage competitiveness. And competitiveness encourages innovation.

Education as a “natural resource”
Apart from water, Switzerland possesses no significant natural resources. Therefore, we consider innovation as an important raw material. For Switzerland, a good education system, sound training and exceptional educational institutions are of the highest importance. We have a number of out-standing universities. But we do not focus exclusively on academic education. Compared to other countries, we actually have relatively few university graduates. This is because vocational and professional education and training are equally important components in Switzerland’s education system. And we attach great importance to training in practical professions. Many young people choose to go down this educational path. After completing their compulsory education, those pursuing non-academic training enter an apprenticeship. At the same time, they spend one or two days a week at school to acquire the necessary theoretical knowledge. In this context it is noteworthy that the private sector plays a key part alongside state institutions. But in the educational reforms we have implemented we have ensured that learning a trade is by no means the end of the road. After completing vocational education and training at the upper secondary level it is then possible to attend a university of applied sciences and cross from the professional over to the academic world.

The economic framework
Switzerland also seeks to provide a good framework for business. At the moment we are trying to tackle the difficulties caused by the strength of the Swiss franc, which creates problems for our ex-port industry. While one Euro used to cost around one franc fifty in 2011 recently it went through a period when its exchange rate was almost one to one. In order for Swiss firms to avoid raising the price of their products abroad, they had to accept a dramatic and existential drop in their profit mar-gins. Therefore, our national bank decided a little over a year ago not to let the exchange rate fall
below one franc twenty to the euro. This measure has helped to stabilise the situation in Switzerland and probably prevented firms from closing. In recent years, we have undertaken numerous projects to improve competitiveness and break down barriers to innovation. One project has sought to simplify the every day running of companies. A catalogue of a hundred and twenty-eight measures was drawn up. Wherever possible, efforts were made to cut red tape and to simplify administrative processes. In this context, new technologies have proved to be useful: e-Government; today it is possible to set up a company online.
Another project which we put in place is the debt brake. The aim of the debt brake is to achieve a balanced budget in the long term. The state acts in a counter-cyclical manner: in economically difficult times it is allowed to accumulate debts. But when times are good it has to generate a surplus. In the course of an economic cycle the books have to be balanced. Therefore, if a negative balance seems likely, the Government has to submit corrective measures to parliament in the form of pro-posed spending cuts. The debt brake is anchored in our constitution. The people and the cantons voted in its favour in 2001 which means it has a solid backing in our country.

Promoting innovation based on political stability
An environment which promotes competition, free from unnecessary administrative restrictions, is a fertile ground for innovation. A modern innovation policy invests in education, research and development. Promoting innovation is an ongoing task. It must continually evolve and stimulate. In addition, innovation policy must also be reliable. The key concept is legal certainty. It must be ensured that decisions can be taken on a reliable basis and with confidence. Frequent changes in policy are unhealthy and prevent the necessary stable conditions.
Switzerland’s political system is a good model in this respect. It is designed to favour continuity. We have a multiparty government. It is important to be aware that this is not a coalition government, reliant on a parliamentary majority. It is a government in which all major political parties are represented. It requires consensus. We have a government based on concordance. Five parties are currently represented in the Federal Council, our government. These five parties hold eighty-five per cent of seats in parliament.
Therefore, policies and solutions are called for which are capable of winning majorities. This is all the more important because 50‘000 citizens eligible to vote can call for a law passed by parliament to be put before the people. Often the mere threat of such a referendum is enough to persuade one party or another to cooperate in a constant system of give-and-take. This is the way to forming objective-oriented consensus.
One thing we never experience after parliamentary elections is a change of government and with it, all the upheaval that results from such a change. There is no reversal of political priorities or decisions taken by the previous government. Most members of our seven-strong government remain in office. At most one party or other may gain or lose a seat. Members of government are elected for a fixed four-year term following the parliamentary elections. This fixed four-year term applies to both the government and to parliament. There is no deselection or early dissolution of parliament for fresh elections. This means that the government is very stable and in a position to undertake long-term planning. While the Federal Council does formulate a government programme which it presents to parliament at the start of each legislative period, it is common for this legislative plan to take up and continue measures introduced in the previous legislative period. It also prepares measures to be implemented in the following legislative period. On the theme of growth policy, for example, the current legislative planning report of January this year describes how the Federal Council decided on
a package of stimulus measures in 2004, in other words, three legislative periods ago, how this pack-age has continually been updated, and how it intends to shape future growth programmes. The legislative plan also sets out strategies for an information society, e-Government and for education, re-search and innovation. These strategies reveal numerous approaches to promoting innovation. But I would like to pick one out which concerns me directly in my role as Federal Chancellor: I am responsible for organising elections and popular votes at federal level. Given the frequent call to the ballot box in our direct democracy, e-Voting is of course a big issue. E-Voting has the potential to simplify votes and elections considerably. It is gaining in popularity, it is modern and it is innovative. What is more, it ties in perfectly with the continuity of our old tried-and-tested popular rights and modern innovation. Nevertheless, the introduction of e-Voting in Switzerland is a consciously slow process. The first trials with e-voting took place in 2004. We are taking small steps forward. We have to double-check the technology at every juncture so as not to jeopardise the credibility of the results. To-day, many Swiss abroad can already vote electronically. But at the moment only about ten per cent of all voters at home and abroad can vote electronically. Eventually, however, e-Voting should be available to all. But – quite deliberately – this will be years in the future.
In its legislative plan, the Federal Council formulated a highly specific vision with regard to innovation. I would like to end by quoting this vision: “Switzerland will establish itself as a preferred and sought after global environment for education, research and innovation and it will harness its expertise in these areas to integrate itself in the worldwide education, research and innovation area. It will assert itself among the world’s most innovative countries.” May this vision become a reality for both our countries.
Thank you.
Translation - Slovak

Corina Casanova, spolková kancelárka Švajčiarskej federácie

Politický systém vo Švajčiarsku:
Prekonávanie rozdielov medzi inováciami a kontinuitou
Bratislava, 9. október 2012

Pán prezident, dámy a páni,
inovácie a kontinuita, tieto dva výrazy si na prvý pohľad zdanlivo protirečia. Avšak len na prvý pohľad, pretože podľa môjho názoru inovácie lepšie fungujú so zázemím kontinuity, a keď sa inovácie môžu opierať o kontinuitu, ich účinok trvá dlhšie: kontinuita je východiskovým bodom pre inovácie. Kontinuita inováciám pomáha.
Samozrejme, kontinuita môže inováciám aj prekážať. Často počujem ľudí hovoriť: „Ale my sme to vždy robili takto.“ Aj v tomto postoji sa odráža kontinuita, ale takýto postoj bráni zmenám.
Problémom v prípade inovácií je, že sa s nimi často spája neistota. Vyvolávajú obavy, ktoré je potrebné mierniť. Pri inováciách podstupujeme riziko, a úspech nie je zaručený. Ale kontinuita môže viesť k úspechu. Inovácie môžu prekvitať, ak stoja na zdravých základoch.

Kontinuita vo švajčiarskom federalizme
Švajčiarsko je symbolom kontinuity. Jeho politický systém má dlhú tradíciu: mnohé z jeho kľúčových prvkov pochádzajú ešte z roku 1848, keď bolo Švajčiarsko v súčasnej podobe založené, pričom štátne štruktúry sa od tých čias príliš nezmenili. Toto predstavuje priaznivé prostredie pre inovácie. Dovoľte mi vysvetliť prečo: jedným z hlavných znakov našej krajiny je jej federatívne usporiadanie. Je pevne založené na 26 konštitutívnych štátoch, našich kantónoch. Spoločne tvoria federatívny štát, ktorým je Švajčiarsko. Dôležité je podotknúť, že to nie je opačne; teda, že federatívny štát nie je rozdelený na podriadené subjekty. Na veci sa pozeráme z pohľadu kantónov. Inak povedané, uplatňujeme zásadu subsidiarity. Na ilustráciu mi dovoľte odcitovať niekoľko úryvkov z našej federálnej ústavy: „Kantóny sú suverénne, pokiaľ ich suverenita nie je obmedzená Federálnou ústavou. Vykonávajú všetky práva, ktoré nie sú zverené do právomoci Federácie. Rozdelenie a výkon pôsobnosti štátu musia byť v súlade so zásadou subsidiarity.“ V praxi to znamená, že federálna vláda vykonáva len tie pôsobnosti, ktoré jej patria na základe ústavy.
V mnohých oblastiach takéto usporiadanie znamená, že určité kompetencie a funkcie existujú simultánne na federálnej úrovni, na úrovni kantónov aj na miestnej či komunálnej úrovni. Takto je to napríklad v prípade občianstva: ľudia sú v prvom a hlavnom rade občanmi komúny alebo kantónu a na tomto základe je im priznané švajčiarske štátne občianstvo. Ľudové hlasovanie, teda referendá, tiež existuje na všetkých troch úrovniach štátnej správy; každá má zároveň právo vyberať dane, pričom najväčšia časť peňazí daňových poplatníkov vo forme priamych daní ide miestnym orgánom a kantónom. Na porovnanie, priame federálne dane sú relatívne nízke.
Takéto členenie štátnej správy na tri úrovne bráni federálnym a kantonálnym orgánom, resp. predpisom, ktoré prijímajú, aby sa stali príliš silnými. Medzi rozličnými štátnymi inštitúciami však existuje aj zdravá konkurencia. Takúto konkurenciu medzi kantónmi možno nájsť napríklad v oblasti daní, kde sa snažia prilákať dobrých daňových poplatníkov, či už jednotlivcov alebo spoločnosti. Paušálna daň alebo nízke sadzby dane sú stimulujúce. Čo však, ak by takáto konkurencia mala viesť k vážnym finančným problémom? Tu sa už do hry dostáva budúcnosť našej krajiny: aktívna účasť občanov v rozhodovaní o záležitostiach štátu. Švajčiarsko má dobre vyvinuté nástroje priamej demokracie. Dovoľte mi uviesť príklad, ktorý súvisí so zdaňovaním: Niektoré kantóny umožňujú zahraničným štátnym občanom, ktorí žijú vo Švajčiarsku, ale nevykonávajú zárobkovú činnosť, platiť paušálnu daň. Z finančného hľadiska je to veľmi príťažlivé. V súčasnosti sa však objavilo niekoľko úspešných verejných iniciatív, ktoré požadujú obmedzenie alebo zrušenie takejto formy zdaňovania, pretože ju pova-žujú za nespravodlivú. Takže priama demokracia môže mať korigujúci účinok a dáva nám do rúk nástroj na dosiahnutie a zachovanie zdravej rovnováhy.
Federatívne usporiadanie má svoje výhody, aj pokiaľ ide o vzťah občanov so štátnymi orgánmi: orgány v kantónoch sú bližšie k občanom, pričom na komunálnej úrovni je tento vzťah ešte bezprostrednejší.
Nové myšlienky často prichádzajú z kantónov. Tieto myšlienky začínajú v malom, a ak sú dostatočne perspektívne, preberajú ich ostatné kantóny, dokonca sa môžu dostať aj na celoštátnu úroveň. Čo je zaujímavé, keď sa tak stane, nemusí to nevyhnutne viesť k vytvoreniu nových kompetencií na federálnej úrovni. Namiesto toho často vznikajú medzikantonálne dohody: dohody, ktoré si medzi sebou dohodnú kantóny samotné. Typickým príkladom je oblasť školstva a vzdelávania. Vzdelávanie patrí do kompetencií kantónov. V minulých rokoch bola vypracovaná nová dohoda, ktorá zabezpečuje spoločný koordinovaný postup v oblasti povinnej školskej dochádzky. Žiadny kantón však nie je nútený pripojiť sa k nej. Niekoľko kantónov v skutočnosti túto dohodu v referende odmietlo. Avšak neskôr, ak sa ukáže, že to môže byť výhodné, môžu sa k tejto dohode pokojne pripojiť.

Politické práva
Naše ľudové referendá, naše politické práva a priama demokracia sú vo Švajčiarsku konštantami. Politické práva máme v krvi. Predstavujú základný kameň našej kontinuity. Výsledkom je veľmi osobitý politický systém: systém konsenzu. Niekto by mohol tento systém konsenzu vykresľovať v negatívnom svetle: že nám Švajčiarom poskytuje množstvo spôsobov, ako všetko zablokovať. Verejné iniciatívy a referendá sú nástrojom, ktorý verejnosti umožňuje neustále zasahovať do správy vecí verejných. To si vyžaduje aj určité kompenzačné opatrenia a stratégie. Jednou z najzákladnejších je zabezpečiť, aby boli novo prijímané zákony „referendu vzdorné“. Oveľa skôr, ako má nový zákon vstúpiť do platnosti, prebiehajú konzultácie so všetkými relevantnými zainteresovanými subjektmi: s politickými stranami, kantónmi, najvýznamnejšími podnikateľskými organizáciami a odbormi. Je bežnou praxou, že návrhy zákonov prejdú takýmto pripomienkovým konaním už na samom začiatku. Následne musia byť návrhy zákonov v rámci parlamentného konania schválené dvomi parlamentnými komorami. Ide o Národnú radu, v ktorej majú kantóny pomerné zastúpenie podľa veľkosti obyvateľstva, a Radu kantónov, v ktorej má každý kantón dve miesta, čo dáva menším kantónom väčšiu váhu. Obidve komory majú v legislatívnom procese rovnaké postavenie. Väčšina hlasov občanov aj väčšina hlasov kantónov potrebná na schválenie nového legislatívneho opatrenia je rozhodujúca aj pri referendovom hlasovaní o zmene ústavy. Podobne ako Rada kantónov aj táto podmienka väčšiny hlasov kantónov dáva menším kantónom väčšiu váhu a zabezpečuje, aby bol vypočutý aj hlas menších skupín.

Zachovanie rovnováhy
Z toho, čo som doteraz uviedla, je zrejmé, že všetky tieto mechanizmy slúžia nato, aby sme dosiahli riešenia, ktoré sú prijateľné pre všetky zainteresované strany a ktoré dokážu získať podporu väčšiny. Sú nástrojmi na podporu rovnováhy. Usilujeme sa o zabezpečenie takejto rovnováhy aj medzi rozdielnymi jazykovými oblasťami, medzi mestom a vidiekom, medzi mestskými centrami a perifériou, medzi bohatšími a chudobnejšími regiónmi.
Potreba takéhoto vyrovnávacieho mechanizmu má svoju cenu. Je to však cena, ktorú radi zaplatíme, pretože má všeobecne pozitívny vplyv, keďže slúži ako kontrolný mechanizmus. Z medzinárodného
hľadiska môže občas spôsobovať problémy, napríklad keď potrebujeme schváliť smernice EÚ rýchlejšie, ako by to trvalo za normálnych okolností.
Celkovo však tento premyslený postup vedie k prijímaniu dobre vyváženej legislatívy. Streľba od pása pri tvorbe legislatívy je takmer nemožná. Stabilita vládne. Má to svoje výhody v situácii, keď v dôsledku neočakávaných udalostí vznikne naliehavá požiadavka na prijatie nových zákonov. Z povahy takýchto situácií vyplýva, že väčšinou ide o nejakú formu zákazu. Ale počas nášho legislatívneho procesu máme možnosť získať od veci trochu väčší odstup a celú záležitosť posudzovať ob-jektívnejšie, takže v konečnom dôsledku môžeme dospieť k rozhodnutiu, že nie je potrebné vypracovať žiadny nový zákon. Naše postupy môžu teda dokonca obmedziť množstvo nových zákonov.
Musím povedať, že švajčiarska zbiera zákonov nie je obzvlášť objemná. Naša legislatíva je známa svojou jednoduchosťou a zrozumiteľnosťou. Viacjazyčnosť je v tomto zmysle výhodou. Všetky zákony musia byť dostupné v nemčine, francúzštine a taliančine. Počas redakčného procesu potrebného na vypracovanie troch jazykových verzií môže práca na jednej jazykovej verzii odhaliť prípadné nejasnosti, čo pomôže zlepšiť zrozumiteľnosť aj v ostatných jazykoch.
Základné prvky našej legislatívy sa datujú do roku 1848, ale sú rovnako cenné aj dnes, samozrejme s niektorými nevyhnutnými úpravami. Náš občiansky zákonník aj obchodný zákonník majú viac než sto rokov. Predovšetkým náš občiansky zákonník je známy svojou výstižnosťou a vecnosťou. Rovnako aj obchodný zákonník obsahuje vyvážené pracovné právo s výraznou mierou slobody v jeho ustanoveniach. Tieto ustanovenia umožňujú našej ekonomike prijímať štrukturálne zmeny tam a vtedy, keď sú potrebné. Nezabúdame však ani na ochranu zamestnávateľov. Sociálne partnerstvo vo Švajčiarsku považujeme za najdôležitejšiu prioritu. V mnohých podnikateľských odvetviach existujú kolektívne mzdové dohody. Obsahujú vzájomné povinnosti zamestnávateľov a zamestnancov, aby ostali zachované dobré pracovnoprávne vzťahy. Výsledkom je, že štrajky sú vo Švajčiarsku zriedkavé, a zamestnávatelia aj zamestnanci si veľmi dobre uvedomujú svoju zodpovednosť a povinnosti.
Vytvára to zdravé východiskové podmienky, ktoré zabezpečujú stabilitu. Stabilita a kontinuita ďalej podporujú konkurencieschopnosť. A konkurencia stimuluje inovácie.

Vzdelanie ako „prírodné bohatstvo“
S výnimkou vody nemá Švajčiarsko žiadne významné zdroje prírodných surovín. Preto inovácie považujeme za významné prírodné bohatstvo. Pre Švajčiarsko sú dobrý vzdelávací systém, dôsledný tréning a výnimočné vzdelávacie inštitúcie najdôležitejšie. Máme niekoľko výnimočných univerzít. Nezameriavame sa však výlučne len na akademické vzdelávanie a výchovu. V porovnaní s inými krajinami máme vlastne pomerne malý počet absolventov univerzít. Dôvodom je, že odborné a profesionálne vzdelávanie a výchova sú rovnako dôležitými prvkami švajčiarskeho vzdelávacieho systému. Veľkú pozornosť tiež venujeme praktickej výchove. Touto cestou sa rozhodne ísť množstvo mladých ľudí. Po ukončení povinnej školskej dochádzky tí, ktorí nechcú pokračovať v akademickej kariére, nastúpia na učňovské miesta. Zároveň trávia jeden alebo dva dni do týždňa v škole, kde získavajú potrebné teoretické znalosti. V tejto súvislosti stojí za zmienku, že súkromný sektor zohráva kľúčovú úlohu spoločne so štátnymi inštitúciami. V rámci reforiem vzdelávacieho systému, ktoré sme implementovali, sme zabezpečili, aby získanie remesla nepredstavovalo koniec cesty. Po skončení povinného odborného vzdelávania a výchovy vyššej sekundárnej úrovne je možné pokračovať na univerzite aplikovaných vied, a teda prejsť z profesionálnej do akademickej sféry.

Ekonomický rámec
Švajčiarsko sa zároveň usiluje zabezpečiť dobré podnikateľské prostredie. V súčasnosti sa snažíme bojovať s ťažkosťami, ktoré nám spôsobuje silný švajčiarsky frank a prispieva tak k problémom v oblasti nášho exportu. Kým v roku 2011 jedno euro stálo približne frank päťdesiat, nedávno sa ich vzá-jomný výmenný kurz priblížil až k úrovni jedna k jednej. Aby švajčiarske firmy nemuseli dvíhať ceny svojich produktov v zahraničí, museli pristúpiť k dramatickému a existenciálnemu zníženiu svojich marží. Preto sa naša národná banka približne pred rokom rozhodla, že nedovolí, aby výmenný kurz klesol pod úroveň frank dvadsať za euro. Toto opatrenie pomohlo situáciu vo Švajčiarsku stabilizovať a pravdepodobne zachrániť firmy pred zánikom. V posledných rokoch sme realizovali množstvo projektov s cieľom posilniť konkurencieschopnosť a odstrániť prekážky brániace inováciám. Cieľom jedného z projektov bolo zjednodušiť každodenné riadenie spoločností. Vypracovali sme zoznam sto dvadsiatich ôsmych opatrení. Všade, kde to bolo možné, bolo našou snahou znížiť byrokratické zaťaženie a zjednodušiť administratívne procesy. V tejto súvislosti sa osvedčili nové technológie, napríklad e-Government, a dnes je už možné založiť spoločnosť online.
Ďalším projektom, ktorý sme realizovali, je dlhová brzda. Účelom dlhovej brzdy je zabezpečiť dlhodo-bo vyrovnaný rozpočet. Štát pôsobí proticyklicky: v ekonomicky ťažkých časoch môže kumulovať dlhy. Keď však dôjde k zlepšeniu, musí vytvárať rozpočtové prebytky. Počas ekonomického cyklu sa musia účtovné knihy vyrovnať. Preto ak existuje riziko vzniku rozpočtového salda, vláda musí do parlamentu predložiť nápravné opatrenia vo forme navrhovaných škrtov na strane výdavkov. Dlhová brzda je zakotvená v našej ústave. Občania a kantóny za ňu hlasovali v roku 2001, čo znamená, že má v našej krajine solídnu podporu.

Podpora inovácií založená na politickej stabilite
Živnou pôdou inovácií je prostredie, ktoré podporuje konkurenciu a nie je zaťažené zbytočnými administratívnymi obmedzeniami. Moderná inovačná politika investuje do vzdelania, výskumu a vývoja. Podpora inovácií je pretrvávajúca úloha. Musí sa kontinuálne vyvíjať a stimulovať. Inovačná politika musí byť zároveň aj spoľahlivá. Kľúčovou myšlienkou je právna istota. Musíme zabezpečiť, aby sa rozhodnutia prijímali na spoľahlivom základe a s dôverou. Časté zmeny v politikách sú nezdravé a sú na prekážku potrebným stabilným podmienkam.
Švajčiarsky politický systém je v tomto ohľade dobrým modelom. Je vytvorený tak, aby podporoval kontinuitu. Naša vláda sa skladá z viacerých politických strán. Dôležité je uvedomiť si, že nejde o koa-ličnú vládu závislú od parlamentnej väčšiny. Ide o vládu, v ktorej sú zastúpené všetky najvýznamnejšie politické strany. Rozhodnutia sa prijímajú konsenzom. Máme vládu postavenú na zhode. V Spolkovej rade, čo ja náš vládny kabinet, je v súčasnosti zastúpených päť politických strán. Týchto päť strán má v parlamente spolu osemdesiat päť percent mandátov.
Preto sú potrebné politiky a riešenia, ktoré si dokážu získať podporu väčšiny. Je to o to dôležitejšie, že stačí 50 000 občanov oprávnených voliť, aby požiadali, aby bol zákon schválený parlamentom predlo-žený na ľudové hlasovanie. Často stačí len hrozba takéhoto referenda na presvedčenie jednej či druhej strany, aby spolupracovali systémom neustáleho hľadania vzájomných kompromisov. Týmto spôsobom sa formuje konsenzus potrebný na dosiahnutie cieľa.
Jedna vec, s ktorou sme sa po parlamentných voľbách doposiaľ nikdy nestretli, je výmena vlády a všetok ten rozruch, ktorý z toho vyplýva. Nedochádza k náhlemu zvratu politických priorít či rozhodnutí prijatých predchádzajúcim vládnym kabinetom. Väčšina členov nášho sedemčlenného kabi-netu vo vláde ostáva. Jedna alebo druhá strana prinajhoršom získa či stratí miesto v kabinete. Členovia vlády sa volia na štvorročné funkčné obdobie po parlamentných voľbách. Štvorročné funkčné obdobie platí rovnako pre vládu aj parlament. Nedochádza k predčasnému rozpusteniu vlády alebo parlamentu ani k predčasným voľbám. Znamená to, že vláda je veľmi stabilná a môže prijímať dlhodobé plány. Aj keď Spolková rada zostavuje vládny program, ktorý na začiatku každého volebného obdobia predkladá parlamentu, tento legislatívny plán úloh zvyčajne nadväzuje a pokračuje v opatreniach, ktoré boli zavedené v predchádzajúcom volebnom období. Takisto pripravuje opatrenia, ktoré sa budú realizovať v nasledujúcom volebnom období. Napríklad v súvislosti s politikou rastu súčasná správa o plnení legislatívnych úloh z januára tohto roku rozoberá, ako Spolková rada rozhodla o balíku stimulačných opatrení v roku 2004, inými slovami pred tromi volebnými obdobiami, ako je tento balík priebežne aktualizovaný a ako ovplyvní programy rastu do budúcnosti. Legislatívny plán tiež stanovuje stratégie rozvoja informačnej spoločnosti, e-Governmentu, ako aj oblasti vzdelávania, výskumu a inovácií. Tieto stratégie odhaľujú početné prístupy k podpore inovácií. Chcela by som sa však zamerať na jednu vec, ktorá sa ma ako spolkovej kancelárky priamo týka: nesiem zodpovednosť za organizáciu volieb a referend na federálnej úrovni. Vzhľadom na časté verejné hlasovanie v našej forme priamej demokracie je koncept elektronického hlasovania samozrejme veľkou vecou. Elektronické (internetové) hlasovanie má potenciál výrazne zjednodušiť hlasovanie v referendách a voľbách. Získava si stále väčšiu popularitu, je moderné a inovatívne. Ba čo viac, dokonale spája kontinuitu našich časom preverených a odskúšaných ľudových hlasovaní s moderným, inovatívnym prístupom. Napriek tomu je zavádzanie elektronického hlasovania vo Švajčiarsku vedome pomalý proces. Prvé pokusy s elektronickým hlasovaním prebehli v roku 2004 a dopredu postupujeme malými krokmi. Pri každom dôležitom kroku musíme dôsledne preverovať použité technológie, aby sme neohrozili hodnovernosť výsledkov. V súčasnosti môže veľa Švajčiarskych občanov žijúcich v zahraničí hlasovať elek-tronicky. Avšak z celkového počtu všetkých voličov doma a v zahraničí môže elektronickými prostriedkami hlasovať len približne desať percent. Elektronické hlasovanie bude nakoniec prístupné pre všetkých, ale – celkom zámerne – potrvá to ešte niekoľko rokov.
Legislatívny plán Spolkovej rady obsahuje veľmi konkrétnu víziu týkajúcu sa inovácií. Rada by som svoj príhovor ukončila citátom z tejto vízie: „Švajčiarsko sa na medzinárodnej úrovni stane preferovaným a vyhľadávaným prostredím pre vzdelávanie, výskum a inovácie a svoje vedomosti a skúsenosti v týchto oblastiach bude využívať nato, aby si získalo pevné miesto v globálnom vzdelávaní, výskume a inováciách. Zaradí sa medzi najinovatívnejšie krajiny na svete.“ Nech sa táto vízia stane skutočnosťou v oboch našich krajinách.
Ďakujem Vám.
English to Slovak: A few excerpts from the Slovak translation of IMF's Public Sector Debt Statistics: Guide for Compilers and Users General field: Bus/Financial Detailed field: Accounting
Source text - English

The need for comprehensive, internationally comparable, and reliable information on debt of the general government and, more broadly, the public sector to inform policy-makers, financial markets, and other users of statistics has long been recognized. The need for improving the availability and international comparability of general government and public sector debt statistics was once again reinforced by the international financial crisis that started in 2007. Because they carry obligations to make future payments, debt liabilities have the potential to create circumstances that render not only government and public corporations, but also the entire economy, vulnerable to solvency and liquidity problems. Moreover, as experience has shown, these vulnerabilities can have widespread economic costs, and not just for the initially affected economy. To this end, the Public Sector Debt Statistics: Guide for Compilers and Users (the Guide) provides guidance on (1) the concepts, definitions, and classifications of public sector debt statistics; (2) the sources and techniques for compiling these data; and (3) some analytical tools that may be used to analyze these statistics. The Guide is intended for compilers and users of public sector debt statistics.
The definition of debt in the Government Finance Statistics Manual 2001 (GFSM 2001), which is based on the System of National Accounts, 1993, is consistent with that in other macroeconomic statistical systems. The GFSM 2001 expanded the focus to the entire balance sheet, along with the flows that affect assets and liabilities. This Guide provides, therefore, the first internationally accepted comprehensive guidance for the compilation and dissemination of debt statistics covering the public sector (i.e. government and public corporations). It complements the External Debt Statistics: Guide for Compilers and Users
This Guide provides a comprehensive conceptual framework for the measurement of gross and net debt of the public sector and all of its components. This guidance can be applied across the different components of the public sector and across various liabilities that constitute public sector debt. The Guide provides a structure for classifying debt liabilities by instrument and by sector of the counterpart to the debt instrument. The Guide also advises on practical problems in recording public sector debt, including numerical examples.
To present debt statistics for the general government and, more broadly, the public sector, in a transparent and comprehensive manner to users, this Guide proposes a core set of tables, which are grouped into two summary tables, five detailed tables, and six memorandum tables. Specific country circumstances can be accommodated by expanding some of the tables to include additional information, or by providing the relevant information in additional tables. This Guide includes an overview of the main considerations in the data collection, compilation, and dissemination of debt statistics for the public sector and its components. It addresses the often difficult issue of identifying the holders of traded debt securities, and discusses approaches to consolidation of public sector debt statistics. The Guide offers an overview of some tools used in the analysis of public sector debt statistics. The work of international agencies in the field of general government and public sector debt statistics is outlined.
The Guide is primarily intended to serve as a reference for compilers and users of public sector debt statistics. We hope that this Guide will contribute to more accurate and more internationally comparable general government and, more broadly, public sector debt statistics and an improved understanding of the complex issues involved.

Chapter 1
A. Purpose and Focus of the Guide
1.1 The purpose of the Public Sector Debt Statistics— Guide for Compilers and Users (the Guide) is to provide comprehensive guidance for the measurement and presentation of public sector debt statistics.
1.2 The primary focus of this Guide is on gross and net debt liabilities of a public sector unit be cause:
• Usually, statistical development of a balance sheet concentrates first on debt liabilities, then financial assets in the form of debt instruments, and later moves to incorporate non-debt liabilities and other assets; and
• A particular interest exists with policy-makers and analysts in public sector units’ gross and net debt.
1.3 Nonetheless, of interest for policy-makers and analysts is also the size and composition of a public sector unit’s liabilities and financial assets, including non-debt instruments. Further, the integration of stock positions and the various types of economic flows, as presented in the Government Finance Statistics Manual (GFSM), facilitates a comprehensive assessment of the economic impact of a public sector unit’s activities and the sustainability of its policies.
1.4 This Guide also provides advice on the compilation of public sector debt statistics and on their analytical use. The intention is to contribute to an improvement in, and a greater understanding of, public sector debt statistics. In doing so, the Guide is responding to widespread policy and user interest in improving the availability and international comparability of public sector debt statistics.
B. Conceptual Framework
1.5 This Guide provides a conceptual framework for compiling public sector debt statistics. The framework is derived from the System of National Accounts 2008 (2008 SNA) and the Balance of Payments and International Investment Position Manual, Sixth Edition (BPM6). The same classifications and definitions will be used in the forthcoming revision GFSM, but differ in minor ways from the current edition, Government Finance Statistics Manual 2001 (GFSM 2001). Under this conceptual framework, public sector debt includes all liabilities of public sector units (as defined in the 2008 SNA) excluding equity and investment fund shares and financial derivatives and employee stock options. The total amount of these debt liabilities is presented as the gross debt position of the public sector unit(s) for which the statistics are compiled.

C. Structure of the Guide
1.6 The Guide may be divided into four parts:
• Conceptual framework — Chapters 2-5;
• Compilation principles and practices — Chapters 6-8;
• Some analytical tools for public sector debt analysis — Chapter 9; and
• Work of international agencies in the area of public sector debt statistics — Chapter 10.
1.7 The structure of the part covering the conceptual framework is as follows:
• Chapter 2 provides a definition of gross and net debt. Using the definitions of institutional units and sectors, this chapter defines the public sector and its sub-sectors. This chapter also explains, in detail, the accounting principles required for the measurement of public sector debt.
• Chapter 3 defines debt instruments as well as the institutional sector of the counter-parties to the debt instruments.
• Chapter 4 deals with several issues in public sector debt statistics. It provides definitions of several kinds of debt operations, and guidance on the statistical treatment of each of them.
• Chapter 5 provides tables for the presentation of public sector debt statistics: two summary tables, five detailed tables, and six memorandum tables. Together, the statistics in these tables provide a comprehensive view of public sector debt statistics in a country.
1.8 The structure of the part covering compilation principles and practices is as follows:
• Chapter 6 provides an overview of the main considerations in the compilation and dissemination of public sector debt statistics, including the main data sources for the various debt instruments.
• Chapter 7 provides guidance on the identification of the holders of traded debt securities.
• Chapter 8 provides practical guidance on the consolidation of public sector debt statistics, i.e. the elimination of inter- and intrasectoral stock positions among the units for which the statistics are compiled.
1.9 Chapter 9 covers some of the analytical tools used in public sector debt analysis. This chapter is included to help compilers place their work in context and to illustrate to some of the main uses of public sector debt statistics in the IMF’s work. Chapter 10 sets out the work in the area of public sector debt statistics of the BIS, Commonwealth Secretariat, ECB, Eurostat, IMF, OECD, Paris Club Secretariat, UNCTAD, and the World Bank.
1.10 The Guide includes three appendices: the first appendix deals with the relationship between public sector debt statistics and external debt statistics; the second with the relationship between flows and stock positions in public sector debt statistics; and the third provides a glossary of terms used in this Guide.

Translation - Slovak

Už dlho je známa potreba ucelených, medzinárodne porovnateľných a spoľahlivých údajov o dlhu verejnej správy, a verejného sektora všeobecne, na účely informovania tvorcov politík, finančných trhov a ďalších používateľov finančných štatistík. Medzinárodná finančná kríza, ktorá začala v roku 2007, len opätovne zdôraznila potrebu zlepšiť dostupnosť a medzinárodnú porovnateľnosť štatistických údajov o dlhu verejnej správy a verejného sektora. Keďže dlhové záväzky v sebe zahŕňajú povinnosť uskutočniť budúce platby, majú potenciál vytvárať podmienky, ktoré robia nielen verejnú správu a verejné korporácie, ale aj celé hospodárstvo zraniteľnejšími a náchylnejšími na problémy s platobnou schopnosťou a likviditou. Okrem toho skúsenosti ukázali, že zvýšená vulnerabilita môže so sebou prinášať ďalekosiahle ekonomické náklady, a nielen pre pôvodne zasiahnutú ekonomiku. Preto predkladaná publikácia Štatistky dlhu verejného sektora: príručka pre zostavovateľov a používateľov (Príručka) obsahuje usmernenia týkajúce sa (1) pojmov, definícií a klasifikácie štatistických údajov o dlhu verejného sektora; (2) zdrojov a techník na zostavovanie týchto údajov; a (3) niektorých analytických nástrojov, ktoré pri analýze týchto štatistík možno použiť. Príručka je určená pre zostavovateľov a používateľov štatistík o dlhu verejného sektora.
Definícia dlhu v Príručke o vládnej finančnej štatistike 2001 (GFSM 2001), ktorá vychádza zo Systému národných účtov 1993, je konzistentná s definíciou používanou inými makroekonomickým štatistickými systémami. GFSM 2001 rozšírila svoje zameranie na celú súvahu vrátane tokov, ktoré vplývajú na aktíva a pasíva. Táto Príručka preto poskytuje prvé medzinárodne akceptované komplexné usmernenia týkajúce sa zostavovania a zverejňovania štatistických údajov o dlhu verejného sektora (t.j. verejnej správy a verejných korporácií). Zároveň dopĺňa publikáciu Štatistiky zahraničného dlhu: príručka pre zostavovateľov a používateľov.
Táto Príručka poskytuje ucelený konceptuálny rámec oceňovania hrubého a čistého dlhu verejného sektora a všetkých jeho komponentov. Toto usmernenie možno uplatňovať na rozličné komponenty verejného sektora a na rozličné záväzky, ktoré tvoria dlh verejného sektora. Príručka poskytuje štruktúru klasifikácie dlhových záväzkov podľa nástroja a sektora protistrany dlhového nástroja. Príručka takisto radí pri praktických problémoch pri vykazovaní dlhu verejného sektora, vrátane číselných príkladov.
Pre potreby prehľadnej a ucelenej prezentácie dlhových štatistík za verejnú správu a verejný sektor všeobecne táto Príručka obsahuje základný súbor tabuliek, ktoré sú rozdelené na dve súhrnné tabuľky, päť podrobných tabuliek a šesť memorandových tabuliek. Špecifiká jednotlivých krajín možno zohľadniť rozšírením niektorých tabuliek o dodatočné informácie alebo prostredníctvom doplňujúcich tabuliek s relevantnými informáciami. Príručka ďalej obsahuje prehľad hlavných východísk pre zber, zostavovanie a zverejňovanie štatistických údajov o dlhu verejného sektora a jeho komponentov. Zaoberá sa často problematickou otázkou identifikácie držiteľov obchodovaných dlhových cenných papierov a prístupu ku konsolidácií štatistických údajov o dlhu verejného sektora. Príručka ponúka prehľad niektorých nástrojov na analýzu dlhových štatistík verejného sektora. Stručne tiež popisuje činnosť medzinárodných agentúr v oblasti štatistických údajov o dlhu verejnej správy a verejného sektora.
Jej hlavným účelom je poslúžiť ako referenčná pomôcka pre zostavovateľov a používateľov štatistík o dlhu verejného sektora. Veríme, že bude prínosom k presnejšiemu vykazovaniu štatistických údajov o dlhu verejnej správy a verejného sektora všeobecne, a to vrátane ich lepšej porovnateľnosti na medzinárodnej úrovni, a k lepšiemu porozumeniu súvisiacej komplexnej problematiky.

A. Účel a zameranie Príručky
1.1 Účelom publikácie Štatistiky o dlhu verejného sektora: príručka pre zostavovateľov a používateľov (Príručka) je poskytnúť ucelené usmernenie týkajúce sa merania a prezentácie štatistických údajov o dlhu verejného sektora.
1.2 Príručka sa v prvom rade zameriava na hrubé a čisté dlhové záväzky jednotky verejného sektora, pretože:
• štatistický vývoj súvahy sa zvyčajne najprv zameriava na dlhové záväzky, potom na finančné aktíva vo forme dlhových nástrojov, a neskôr zahŕňa nedlhové záväzky a ďalšie aktíva; a
• tvorcovia politík a analytici majú osobitný záujem o údaje o hrubom a čistom dlhu jednotiek verejného sektora.
1.3 Napriek tomu sa tvorcovia politík a analytici zaujímajú aj o veľkosť a zloženie pohľadávok a finančných aktív jednotiek verejného sektora, vrátane nedlhových nástrojov. Navyše, zapracovanie údajov stavových pozíciách a rôznych typoch ekonomických tokov v zmysle Príručky o vládnej finančnej štatistike (GFSM) prispieva ku komplexnému posúdeniu ekonomického dosahu aktivít jednotky verejného sektora a udržateľnosti jej politík.
1.4 Príručka takisto radí, ako zostavovať štatistické údaje o dlhu verejného sektora, vrátane ich analytického využitia. Cieľom je prispieť k zlepšeniu a lepšiemu pochopeniu štatistických údajov o dlhu verejného sektora. Príručka pritom reaguje na všeobecne rozšírený záujem používateľov o zlepšenie dostupnosti a medzinárodnej porovnateľnosti štatistík o dlhu verejného sektora.
B. Konceptuálny rámec
1.5 Príručka predstavuje konceptuálny rámec na zostavovanie štatistík o dlhu verejného sektora. Tento rámec vychádza zo Systému národných účtov 2008 (SNA 2008) a Príručky MMF o platobnej bilancii a medzinárodnej investičnej pozícií, 6. vydanie (BPM6). Rovnaká klasifikácia a definície budú použité aj v pripravovanej revízii GFSM, od aktuálneho vydania Príručky o vládnej finančnej štatistike 2001 (GFSM 2001) sa však v niektorých drobnostiach líšia. V zmysle uvedeného konceptuálneho rámca dlh verejného sektora zahŕňa všetky záväzky jednotiek verejného sektora (podľa definície v SNA 2008) okrem majetkových účastí a akcií investičných fondov, finančných derivátov a opcií na akcie pre zamestnancov. Celková suma týchto dlhových záväzkov sa vykazuje ako hrubá dlhová pozícia jednotky verejného sektora, za ktorú sa štatistiky zostavujú.

C. Štruktúra Príručky
1.6 Príručku možno rozdeliť na štyri časti:
• konceptuálny rámec - kapitoly 2-5;
• princípy a postupy zostavovania štatistík - kapitoly 6-8;
• niektoré analytické nástroje na analýzu dlhu verejného sektora - kapitola 9; a
• činnosť medzinárodných agentúr v oblasti štatistík o dlhu verejného sektora - kapitola 10.
1.7 Časť týkajúca sa konceptuálneho rámca je rozdelená takto:
• Kapitola 2 definuje hrubý a čistý dlh. Na základe definícií inštitucionálnych jednotiek a sektorov definuje verejný sektor a jeho subsektory. Zároveň podrobne vysvetľuje účtovné zásady nevyhnutné na meranie (ocenenie) dlhu verejného sektora.
• Kapitola 3 definuje dlhové nástroje, ako aj inštitucionálny sektor protistrán dlhových nástrojov;
• Kapitola 4 sa zaoberá viacerými problematickými otázkami štatistických údajov o dlhu verejného sektora. Definuje niekoľko druhov dlhových operácií a radí, ako každú z nich vykazovať zo štatistického hľadiska.
• Kapitola 5 obsahuje tabuľky na prezentáciu štatistík o dlhu verejného sektora: dve súhrnné tabuľky, päť podrobných tabuliek a šesť memorandových tabuliek. Údaje uvedené v týchto tabuľkách spoločne poskytujú ucelený pohľad na štatistické údaje o dlhu verejného sektora v danom štáte.
1.8 Časť týkajúca sa princípov a postupov zostavovania štatistík je rozdelená takto:
• Kapitola 6 obsahuje prehľad hlavných východísk pre zostavovanie a zverejňovanie štatistických údajov o dlhu verejného sektora, vrátane hlavných zdrojov údajov za rozličné dlhové nástroje.
• Kapitola 7 obsahuje usmernenia ako identifikovať držiteľov dlhových cenných papierov.
• Kapitola 8 poskytuje praktické usmernenia týkajúce sa konsolidácie štatistík o dlhu verejného sektora, t.j. eliminácie medziodvetvových a vnútroodvetvových stavových pozícií jednotiek, za ktoré sa štatistiky zostavujú.
1.9 Kapitola 9 sa zaoberá niektorými analytickými nástrojmi, ktoré sa používajú pri analýze dlhu verejného sektora. Cieľom tejto kapitoly je pomôcť zostavovateľom zasadiť ich prácu do kontextu a ukázať im hlavné využitie štatistických údajov o dlhu verejného sektora v práci MMF. Kapitola 10 vymedzuje prácu, ktorú v oblasti štatistík o dlhu verejného sektora vykonávajú BIS, Sekretariát Spoločenstva, ECB, Eurostat, MMF, OECD, Sekretariát Parížskeho klubu, UNCTAD a Svetová banka.
1.10 Súčasťou Príručky sú aj tri prílohy: prvá sa zaoberá vzťahom medzi štatistickými údajmi o dlhu verejného sektora a štatistikami zahraničného dlhu; druhá sa zaoberá vzťahom medzi tokmi a stavmi v rámci štatistík dlhu verejného sektora; tretia obsahuje glosár pojmov použitých v Príručke.
English to Slovak: Letter by the president of the Standing Committee of the Vienna Convention on the Control and Marking of Articles of Precious Metals General field: Other Detailed field: Paper / Paper Manufacturing
Source text - English


Dear Minister,

First of all, I would like to congratulate you to your nomination as Minister of the Economy.

I am writing to you on behalf of the Standing Committee of the Vienna Convention on the Control and Marking of Articles of Precious Metals . The primary goal of the Convention is to facilitate the international trade in precious metals articles. The Slovak Republic, which acceded to the Convention in 2007, has recently objected to the accession of Italy to the Convention. It is the first time in the 40-year history of the Convention that a Contracting State has formally objected to the accession of another State to the Convention.

Italy applied for membership in March 2011. An Inspection Team visited the country on 5-9 September 2011: its conclusions are that Italy has the necessary "arrangements for the assay and marking of articles of precious metals necessary to comply with the requirements of the Convention and its Annexes" in line with Article 12 of the Convention. At its meeting in Warsaw (Poland) on 19 September 2011, the Standing Committee unanimously endorsed the report as well as the recommendation of the Inspection Team to invite Italy to accede to the Convention.

Sweden, acting as the Convention's Depositary State, has consulted all Contracting States on the Standing Committee's recommendation. It has also transmitted the report by the Inspection Team, on which the Governments of Contracting States shall primarily base their decision in line with Article 12.

On 24 February 2012, the Slovak Government formally objected to Italy's accession the Convention. The objection does not mention any reasons.

On 26 March 2012, the Standing Committee met in Geneva (Switzerland). The Committee unanimously endorsed an interpretation of Article 12 of the Convention stating that "a Government objecting to the accession of an Applicant State is expected - in line with "good governance" - to provide objective evidence that the Applicant State does not have arrangements in place to comply with the requirements under the Convention and its Annexes."

The Committee also heard the reasons given by the Slovak Delegation to justify their Government's objection to Italy's accession. The Slovak Delegation said that the Slovak Republic shared the same concerns as the Czech Republic and that its objection was conditional: if Italy addressed the recommendations made by the Inspection Team, then the Slovak Republic would reconsider its position. The Slovak Delegation added that the Slovak Republic would be delighted to welcome Italy as a future Contracting State.

Shortly before the meeting, the Italian Ministry of Economic Development submitted a very positive status report (attached), which addresses the recommendations made by the Inspection Team during its visit to Italy. Consequently, the Slovak Government may wish to reconsider its decision in the light of the encouraging report submitted by Italy and lift its objection to Italy's accession. A decision in principle would be much appreciated within 1 month time.

While the timeframe may seem very short, it is due to the fact that the 4-month consultation period of Governments of the Convention's Contracting States will officially come to a close by early May. This means that if the Slovak objection is lifted before the end of the consultation period, its presently unelaborated objection will not have to be notified to Italy and all Contracting States. Such a notification would most likely prompt critical questions from a number of Contracting States on the reasons behind the objection of the Slovak Government.

At its meeting in Geneva, the Standing Committee also reviewed the reasons brought forward by the Czech and Slovak Delegations to justify their objection to Italy's accession. The Committee found that most reasons are not valid, as they lie outside the scope of the Convention (for more information, see at Annex).

I would like to provide you with some background information on the functioning of the Convention and the reasons for possibly inviting Italy to join the Convention. The Slovak Government should have nothing to fear from Italy's accession to the Convention, as the latter offers a number of important safeguards: the importing State can at any time cany out spot checks on articles marked with the Convention Common Control Mark (CCM) and it has even the right to temporarily refuse to accept CCM articles, if it has good reasons to believe that the exporting State has repeatedly not complied with the Convention's provisions. The forgery and misuse of the CCM is also addressed under the Convention and Contracting States have obligation to protect the CCM.

Italy is a major producer and exporter of precious metals articles and does not have a compulsory hallmarking system. As a result, Italian jewellery articles reaching the Slovak market as well as the markets of the 18 other Contracting States have not been controlled and marked by an independent third-party control body. The accession of Italy would make such a control compulsory for those articles, which would be exported to the Slovak Republic and the 18 other Contracting States under the Conventions' rules (i.e. with the CCM). In other words, the Convention would act as a "filter": Italian articles marked with the Convention's mark would be of higher quality and satisfy higher standards, notably in terms for consumer protection, than non-hallmarked Italian articles. This would not only be beneficial to Slovak consumers, but it would also contribute to a better functioning of the European Union's internal market. Slovak retailers could reduce costs while maintaining a high standard of consumer protection once they can buy controlled and CCM-marked items directly from Italian producers.

Italy's efforts to meet the Convention's stringent requirements of third-party control should be encouraged by the Slovak Republic, as it is in the interest of Slovak consumers as well as in the interest of its Government: all Contracting States of the Convention - including the Slovak Republic - have much to gain from Italy's accession to the Convention.

Yours respectfully,

Ronald W A Le Bas
Translation - Slovak


Vážený pán minister,

v prvom rade by som Vám chcel poblahoželať k Vášmu vymenovaniu za ministra hospodárstva SR.

Píšem Vám v mene Stáleho výboru Viedenského dohovoru o kontrole a označovaní výrobkov z drahých kovov. . Hlavným cieľom dohovoru je podporovať medzinárodný obchod s výrobkami z drahých kovov. Slovenská republika, ktorá k dohovoru pristúpila v roku 2007, nedávno vzniesla námietky voči pristúpeniu Talianskej republiky k dohovoru. Je to prvýkrát v štyridsaťročnej histórii dohovoru, keď zmluvný štát vzniesol formálnu námietku voči pristúpeniu iného štátu k dohovoru.

Talianska republika požiadala o členstvo v marci 2011. Inšpekčná skupina uskutočnila inšpekčnú návštevu Talianska v dňoch 5. až 9. septembra 2001: podľa jej záverov Talianska republika má prijaté potrebné „prostriedky na puncovanie a označovanie výrobkov z drahých kovov, ktoré sú potrebné na dodržiavanie požiadaviek dohovoru a jeho príloh“ v súlade s článkom 12 dohovoru. Na svojom zasadnutí, konanom 19. septembra 2011 vo Varšave (Poľská republika), Stály výbor jednohlasne schválil inšpekčnú správu, ako aj odporúčanie inšpekčnej skupiny, aby bolo Taliansko pozvané na pristúpenie k dohovoru.

Švédske kráľovstvo ako depozitár dohovoru sa obrátilo na všetky zmluvné štáty, aby sa vyjadrili k odporúčaniu Stáleho výboru. Zároveň vládam zmluvných štátov postúpilo správu inšpekčnej skupiny, na základe ktorej mali v súlade s článkom 12 rozhodnúť o pozvaní Talianska na pristúpenie k dohovoru.

Dňa 24. februára 2012 vláda SR vzniesla formálnu námietku voči pristúpeniu Talianska k dohovoru. V námietke neuviedla žiadne dôvody.

Stály výbor sa stretol 26. marca 2012 v Ženeve (Švajčiarsko). Výbor sa jednohlasne uzniesol na výklade článku 12 dohovoru, pričom uviedol, že „vláda, ktorá namieta voči pristúpeniu štátu uchádzajúceho sa o členstvo v dohovore, by v súlade s princípmi „good governance“ mala predložiť objektívne dôkazy, že uchádzač nemá zavedené opatrenia na dodržiavanie požiadaviek dohovoru a jeho príloh.“

Výbor si zároveň vypočul dôvody, ktorými slovenská delegácia odôvodnila námietku vlády SR voči pristúpeniu Talianska k dohovoru. Slovenská delegácia uviedla, že Slovenská republika zdieľa rovnaké obavy s Českou republikou a že jej námietka je podmienečná: ak Taliansko vyhovie odporúčaniam inšpekčnej skupiny, Slovenská republika svoje stanovisko prehodnotí. Slovenská delegácia ďalej uviedla, že Slovenská republika s radosťou privíta Taliansko ako budúci zmluvný štát dohovoru.

Krátko pred stretnutím taliansky minister hospodárskeho rozvoja predložil pozitívnu situačnú správu (v prílohe), ktorá sa zaoberá odporúčaniami, ktoré inšpekčná skupina predložila počas svojej návštevy Talianska. Preto by vláda SR mohla vzhľadom na túto pozitívnu správu predloženú talianskou stranou prehodnotiť svoj doterajší postoj a stiahnuť námietku voči pristúpeniu Talianska k dohovoru. Veľmi by sme privítali, keby rozhodla do jedného mesiaca.

Hoci sa táto lehota môže javiť ako príliš krátka, dôvodom je, že štvormesačné konzultačné obdobie, ktoré majú vlády zmluvných štátov dohovoru k dispozícii, sa oficiálne skončí začiatkom mája. Znamená to, že ak Slovenská republika svoju námietku stiahne pred skončením konzultačného obdobia, nebude potrebné o tejto jej súčasnej neúplnej námietke informovať Taliansku republiku a všetky zmluvné štáty. Takéto oznámenie by pravdepodobne okamžite vyvolalo kritické otázky zo strany mnohých zmluvných štátov, týkajúcich sa dôvodov námietky vlády SR.

Na svojom ženevskom stretnutí sa Stály výbor zaoberal aj dôvodmi, ktorými česká a slovenská delegácia odôvodnili námietku voči pristúpeniu Talianskej republiky. Výbor zistil, že väčšina dôvodov nie je opodstatnená, pretože spadajú mimo rámca dohovoru (pre podrobnejšie informácie pozri prílohu).

Chcel by som Vám poskytnúť niekoľko základných informácií o spôsobe fungovania dohovoru a o dôvodoch pozvania Talianskej republiky na pristúpenie k dohovoru. Vláda SR nemá žiadny dôvod obávať sa pristúpenia Talianskej republiky k dohovoru, pretože dohovor ponúka niekoľko dôležitých ochranných mechanizmov: štát dovozu môže kedykoľvek vykonávať náhodné kontroly výrobkov označených spoločnou kontrolnou značkou podľa dohovoru (tzv. CCM - Common Control Mark), a dokonca je oprávnený dočasne odmietnuť prijatie označených výrobkov, ak sa odôvodnene domnieva, že štát, ktorý tieto výrobky vyváža, opakovane porušuje ustanovenia dohovoru. Dohovor zároveň rieši aj falšovanie a zneužitie značky CCM, pričom zmluvné štáty sú povinné značku CCM chrániť.

Talianska republika je významným producentom a vývozcom výrobkov z drahých kovov, pričom však nemá zavedený systém povinného puncovania. V dôsledku toho talianske klenotnícke výrobky dodávané na slovenský trh aj na trhy ostatných 18 zmluvných štátov dohovoru neboli doteraz kontrolované a označované nezávislým kontrolným orgánom. Po pristúpení Talianska k dohovoru bude takáto kontrola povinná pre tie výrobky, ktoré sa budú vyvážať do Slovenskej republiky a ďalších 18 zmluvných štátov, v súlade s pravidlami stanovenými dohovorom (tzn. označené značkou CCM). Inými slovami, dohovor bude slúžiť ako „filter“: talianske výrobky označené značkou podľa dohovoru budú mať vyššiu kvalitu a budú spĺňať vyššie štandardy, predovšetkým v zmysle ochrany spotrebiteľa, ako talianske výrobky, ktoré nebudú takto označené. Toto označovanie nebude na prospech len spotrebiteľom na Slovensku, ale zároveň prispeje k lepšiemu fungovaniu vnútorného trhu Európskej únie. Slovenskí obchodníci budú môcť znížiť náklady a zároveň zachovať vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa, keďže budú mať možnosť kupovať kontrolované a značkou CCM označené výrobky priamo od talianskych producentov.

Úsilie Talianskej republiky splniť prísne požiadavky na nezávislú kontrolu podľa dohovoru by malo získať podporu zo strany Slovenskej republiky, pretože zodpovedá záujmom slovenských spotrebiteľov i záujmu vlády SR: pristúpenie Talianskej republiky k dohovoru bude veľkým prínosom pre všetky jeho zmluvné štáty vrátane Slovenskej republiky.

S úctou,

Ronald W A Le Bas
Slovak to English: Short biography of Slovak piano virtuoso Marian Lapsansky General field: Art/Literary Detailed field: Music
Source text - Slovak


„je medzinárodne uznávaným umelcom. Patrí nielen k špičke klavírneho, ale celého slovenského interpretačného umenia. Jeho osobnosť charakterizuje cieľavedomosť, húževnatá pracovitosť, úsilie dosiahnuť ideál dokonalosti. Dospel k rovnováhe medzi hlbokou emocionalitou – od krehkej poetickej meditácie cez širokú paletu odtienkov až po hutné, dramatické, vždy kultivovane znejúce kovové vrcholy – a dôkladne zváženým smerovaním sugestívne vyznievajúcich línií.Citlivým muzikantstvom, rozsiahlou a dlhoročnou praxou si osvojil zásadu čo najdokonalejšie sa prispôsobiť aj cíteniu svojich hudobných partnerov, ich koncepcii, v detailoch dychu fráz, v artikulácii, agogike, v budovaní línií. Svojou bohatou činnosťou v oblasti komornej hudby dospel k mimoriadnej pohotovosti, čo sa prejavuje o. i. aj na úrovni záskokov, pred ktoré ho neraz stavia koncertná prax." (Vladimír Čížik: Slovník slovenského koncertného umenia I. Hudobné centrum 2002).

Rodák z Tisovca (nar. 21. 8. 1947), odchovanec Konzervatória v Bratislave, Akadémie múzických umení v Prahe (v triede Františka Maxiána a Jana Panenku) a Konzervatória P. I. Čajkovského v Moskve (u Viktora Meržanova) už niekoľko desaťročí šíri vo svete dobré meno slovenskej hudobnej kultúry a jeho prestížnu kariéru zdobí celý rad úspechov a ocenení, počnúc absolútnym víťazstvom na Smetanovej súťaži v Hradci Královém (1970) cez Cenu za najlepšiu interpretáciu diel W. A. Mozarta (1972) a Anda-Bührle Preis pre najlepšieho účastníka (1973) na majstrovských interpretačných kurzoch Gézu Andu v Zürichu, Štátnu cenu za interpretáciu diel Sergeja Prokofieva a za reprezentáciu československého koncertného umenia v zahraničí (1985), Zlatý erb OPUS-u za nahrávku Brahmsových sonát (1987), cenu Supraphonu „Zlatá harmonie“ za CD s dielami Rachmaninova, Schnittkeho a Pärta cenu „Classic“ za nahrávku roka 1997 (12 CD s kompletom Fibichových klavírnych cyklov Nálady dojmy a upomínky), cenu „Daliborka“ za najlepšiu nahrávku roku 1998 (s dielami Leoša Janáčka) až po renomovanú Európsku cenu Gustava Mahlera (2002), ktorú v spolupráci s Európskou úniou každoročne udeľuje Európska únia umenia za kreatívny hudobný čin, nekonvenčný a progresívny prínos do kontextu kultúry a za podporu hudobného umenia.
Koncertná činnosť zaviedla Mariána Lapšanského viacnásobne do všetkých európskych krajín, ale aj na Kubu, do Juhoafrickej republiky, Kanady, USA, Mexika a Japonska. Ako sólista hosťuje na významných medzinárodných festivalových podujatiach (Pražská jar, Wiener Festwochen, Salzburger Festspiele, Berliner Festispiele, Dresden Musikfestspiele, Festival de Saint Lizier, Budapeštianske hudobné týždne, Cardiff Music Festival, Festival de Musica de Canaries, Medzinárodný festival Echternach, Sofijské hudobné týždne, Letný festival v Dubrovníku), spolupracuje s poprednými orchestrálnymi telesami (Wiener Kammerorchester, Budapest Strings, Berliner Symphonie Orchester, Maďarská štátna filharmónia, Dresden Staatskapelle, Tokyo Metropolitan Symphony Orchestra, Národná filharmónia Johannesbuerg, North Bay Symphony Orchestra Kanada), vystupuje v klavírnom duu (hlavne s Petrom Toperczerom či Eugenom Indjičom), no pravidelne sa venuje aj komornému partnerstvu s vynikajúcimi inštrumentalistami a vokálnymi sólistami (Peter Dvorský, Gabriela Beňačková, Magdaléna Hajóssyová, Sergej Kopčák, Jelena Obrazcovová, Dagmar Pecková, Peter Schreier, Josef Suk, Raphael Wallfish). Na umeleckom konte má početné rozhlasové a televízne nahrávky a viac než 50 titulov LP a CD pre vydavateľstvá Opus, Supraphon, Eurodisc, Victor Japan, Eterna, Panton ai.
Vplyvnou a medzinárodne rešpektovanou autoritou je Marián Lapšanský aj v oblasti pedagogických a organizátorských aktivít. Je profesorom klavírnej hry na umeleckých akadémiách v Prahe, Bratislave a Banskej Bystrici, viedol majstrovskú triedu v Tokiu a na Hudobnej univerzite Franza Liszta v Budapešti, vyučoval na Sommer Akademie v rakúskom Semmeringu (pod gesciou Hudobnej univerzity vo Viedni), v roku 1990 založil a nasledujúce desaťročie organizoval pre rôzne odbory a za účasti prizvaných špičkových domácich i zahraničných osobností Medzinárodné interpretačné kurzy v Piešťanoch. V roku 1990 inicioval vznik Medzinárodnej klavírnej súťaže Johanna Nepomuka Hummela v Bratislave, v ktorej vykonáva funkciu prezidenta, popritom zasadá v porotách aj ďalších medzinárodných súťaží (Hradec Králové, Budapešť, Mariánske Lázně, Pörtschach v Rakúsku, Scheweningen v Holandsku, Gorizia a Grossetto v Taliansku). Na podporu mladých umelcov založil v roku 1990 Nadáciu Cyrila a Metoda, v roku 1991 inicioval Festival mladých koncertných umelcov Pentagonály (dnešný Stredoeurópsky festival koncertného umenia v Žiline), v roku 1996 založil a dodnes organizuje jesenný festival podtatranských miest Musica nobilis. Viac rokov zastával funkciu predsedu Rady Slovenskej hudobnej únie, bol viceprezidentom Slovenskej hudobnej rady, predsedom správnej rady Nadácie Jána Cikkera a riaditeľom umeleckej agentúry Slovkoncert, začlenenej do Národného hudobného centra. Od roku 2004 zastáva post generálneho riaditeľa Slovenskej filharmónie.

Marián Lapšanský, „umelec výnimočných kvalít veľkého interpreta“ (Aviu, Španielsko) „s vycibrenou technikou, dokonalým frázovaním a so suverénnym ovládaním dynamických a tempových kontrastov“ (Mainichi Daily News, Tokio, Japonsko)

Translation - English


“is a musician of international acclaim. He is not only one of the most prominent Slovak pianists but also one of Slovakia’s top performing artists. Mr Lapšanský has a single-minded, persistent and hard-working personality, characterized by the quest for the paragon of excellence and perfection. He has managed to strike balance between a profound emotionality – ranging from the fragile poetic meditation up through a multitude of minute shades to solid, dramatic and always refined metallic climaxes – and a thoroughly contemplated course of suggestively sounding lines. Through his sensitive musical skills coupled with an extensive and years long experience as a live performer he has also learned to perfectly attune to the feelings of his partner musicians, to their conception, in details of the breath of phrases, in articulation, agogics, in building musical lines. Being abundantly active in the field of chamber music, he has developed an extraordinary ability of readiness, which can also be seen in situations where he has been asked to act as a stand-in musician, a thing not rare throughout his concert career.” (Vladimír Čížik: Slovník slovenského koncertného umenia I. Hudobné centrum 2002).

Born on 21 August 1947 in Tisovec, Slovakia, Mr Lapšanský, a graduate of the Bratislava Conservatory, the Academy of Performing Arts in Prague (class of František Maxián and Jan Panenka) and the Moscow Conservatory of P. I. Tchaikovsky (under Victor Merzhanov), has for several decades been spreading the good reputation of the Slovak music and culture around the world. Throughout his distinguished professional career he has made a multitude of outstanding achievements and received numerous prestigious awards, including the Absolute Winner of the Smetana Competition in Hradec Králové in 1970; the Best Mozart Interpretation Award in 1972; the Anda-Bührle Preis for the best participant in Géza Anda master classes in Zürich in 1973; the State Award for the interpretation of the works of Sergei Prokofiev and for the promotion of Czechoslovak concert art abroad in 1985; the “Golden Arms” award by the OPUS record company for his recording of Brahms’ sonatas in 1987; the Supraphon “Golden Harmony” award for the Best Recording of the Year for his CD containing the works by Rachmaninov, Schnittke and Pärt; the “Classic” award for the 1997 Best Recording of the Year (for a 12 CD set containing the complete piano cycles Moods, Impressions and Reminiscences by Fibich); the “Daliborka” award for the 1998 Best Recording of the Year (containing the works by Leoš Janáček), and the prestigious European Prize of Gustav Mahler in 2002, awarded each year by the European Union of Arts, in cooperation with European Union, for a creative musical act, nonconventional and progressive contribution to the context of culture and for the promotion of musical arts.

With his live on-stage performances, Marián Lapšanský has several times toured all European countries, as well as Cuba, the Republic of South Africa, Canada, USA, Mexico and Japan. As a concert soloist, he has made numerous guest appearances at renowned international music festivals (such as the Prague Spring International Music Festival, Wiener Festwochen, the Salzburger Festspiele, Berliner Festspiele, Dresden Musikfestspiele, Festival de Saint-Lizier, the Budapest Music Weeks, the Cardiff Music Festival, Festival de Musica de Canarias, the International Festival Echternach, the Sofia Music Weeks, the Dubrovnik Summer Festival), and collaborated with prominent orchestral ensembles (including the Wiener Kammerorchester, the Budapest Strings, the Berliner Symphonie Orchester, the Hungarian National Philharmonic Orchestra, the Staatskapelle Dresden, the Tokyo Metropolitan Symphony Orchestra, the Johannesburg Philharmonic Orchestra, the North Bay Symphony Orchestra, Canada). He often performs as a member of a piano duo (especially with Peter Toperczer and Eugen Indjič), as well as in chamber partnerships with excellent instrumentalists and vocal soloists (Peter Dvorský, Gabriela Beňačková, Magdaléna Hajóssyová, Sergej Kopčák, Jelena Obrazcovová, Dagmar Pecková, Peter Schreier, Josef Suk, Raphael Wallfish). His work includes numerous radio and television recordings and more than 50 different LP and CD records for various renowned record labels, including Opus, Supraphon, Eurodisc, Victo Japan, Eterna, Panton, and many others.

Marián Lapšanský is an influential and internationally recognised authority as a pedagogue and event organiser, too. He teaches as a piano professor at academies of arts in Prague, Bratislava and Banská Bystrica, has led master classes in Tokyo and at the Franz Liszt Academy of Music in Budapest, and taught at the Sommerakademie in Semmering, Austria, (organised under the auspices of the Vienna University of Music). In 1990, he founded, and for the following decade organised the International Master Classes in Piešťany, Slovakia, in various fields and with guest participation by prominent Slovak and international musicians. In the same year, he initiated the founding of the Johann Nepomuk Hummel International Piano Competition in Bratislava and has since been its president; he also sits on juries of other international music competitions (Hradec Králové and Mariánske Lázne, the Czech Republic; Budapest, Hungary; Pörtschach, Austria; Scheveningen, the Netherlands; Gorizia and Grosseto, Italy). With the aim of supporting young musical talents he founded the Cyril and Methodius Foundation in 1990 and started the Pentagonal Young Concert Artists Festival in 1991 (currently known as the Central European Festival of Concert Arts in Žilina); in 1996, he founded and has since organised the spring music festival Musica Nobilis in the Tatras region, Slovakia.

Mr Lapšanský held the post of the chairman of the Council of the Slovak Music Union for several years, served as the vice-president of the Slovak Music Council, the chairman of the board of the Ján Cikker Foundation and a director of the Slovkoncert art agency, later integrated into the National Music Centre. He has been the General Manager of the Slovak Philharmonic since 2004.

Marián Lapšanský, “an artist of exceptional qualities of a great performer” (Aviu, Spain) “with a refined technique, perfect phrasing and excellently mastered dynamic and tempo contrasts”
(Mainichi Daily News, Tokyo, Japan).

Slovak to English: V4 Presidential Summit General field: Other Detailed field: Journalism
Source text - Slovak

Prezidenti krajín V4 na summite vo Vysokých Tatrách
V dňoch 5.- 6. mája 2012 sa stretli prezidenti krajín Vyšehradskej štvorky na pravidelnom summite vo Vysokých Tatrách. Poľský prezident Bronislaw Komorowski, český prezident Václav Klaus a slovenský prezident Ivan Gašparovič rokovali bez účasti novozvoleného maďarského prezidenta, ktoré ho zastupoval maďarský veľvyslanec na Slovensku.
Za hlavnú rokovaciu tému označila slovenská hlava štátu blížiaci sa summit NATO v Chicagu. „Hovorili sme najmä o Afganistane, o tom, čo bude po roku 2014,“ povedal prezident. V rámci tohto diskusného bloku prerokovali aj otázky spolupráce Ukrajiny a Ruska, „či už spolupráce v oblasti Európskej únie, alebo Aliancie, „ konkretizoval obsah rokovania Ivan Gašparovič.
"Susedské vzťahy s Ukrajinou musíme bezprostredne rozvíjať z pozície prospechu obidvoch. Ukrajina a Rusko sú pre Európu zaujímavé krajiny zo všetkých hľadísk. Taktiež EÚ je zaujímavá pre dobré vzťahy a spolupráce vo všetkých oblastiach pre Rusko aj pre Ukrajinu," konštatoval Ivan Gašparovič.
Témou rokovania bolo posilnenie regionálnej identity vyšehradského priestoru prostredníctvom rozvoja spolupráce v oblasti cestovného ruchu a prezentácie regiónu navonok. "Hovorili sme o niektorých konkrétnych veciach. S pánom prezidentom Poľskej republiky sme sa stretli už v minulosti, kedy nám občania prezentovali niektoré projekty, ale zatiaľ nenachádzajú porozumenie u vlastných vlád. My sme sa zaviazali im v tomto pomôcť. V tejto súvislosti sme si sľúbili ďalšie stretnutie. Ja to vítam a som presvedčený, že to privítajú aj občania," povedal Ivan Gašparovič.
Prezidenti krajín V4 tiež hovorili o infraštruktúre, doprave a budovaní železníc. "Cestovný ruch nie je len otázka rekreácie, ale je to aj otázka ekonomiky a politiky, je potrebné v tejto oblasti konať," dodal slovenský prezident.
Na margo diskutovanej témy účasti na konferencii hláv štátov strednej a východnej Európy v ukrajinskej Jalte (11. a 12. mája) vyhlásil Ivan Gašparovič, že na konferenciu pôjde. "V4 nebola kompletná, a preto sme nehovorili o nejakom spoločnom vyhlásení. Ja osobne, ak sa toto stretnutie nezruší, naň pôjdem, pretože som presvedčený, že Slovensko ako bezprostredný sused Ukrajiny, sa nemôže vyhýbať otvorenému dialógu s Kyjevom," povedal Ivan Gašparovič.
Súčasťou mimopracovného programu prezidentov bol aj výlet lanovkou na Lomnický štít ako aj zasadenie stromčekov prezidentmi pri jazere Štrbské pleso. Tento akt symbolizuje vyjadrenie postoja nevyhnutnej ochrany a obnovy tatranskej prírody, ktorú silno poškodila ničivá víchrica v roku 2004.
Všetci hostia po skončení summitu vyslovili poďakovanie a potvrdili veľmi priaznivú, otvorenú a korektnú atmosféru, ktorú účastníkom pripravila slovenská strana.
Translation - English

Summit of V4 Presidents in the High Tatras
The presidents of the Visegrad Group countries met a regular presidential summit held 5-6 May 2012 in the High Tatras. Polish President Bronislaw Komorowski, Czech President Václav Klaus and Slovak President Ivan Gašparovič held talks without the participation of the recently elected Hungarian President who was represented at the summit by the Hungarian Ambassador in the Slovak Republic.
According to the Slovak President, the key topic was the upcoming NATO summit in Chicago.“We have particularly discussed Afghanistan and what will happen after 2014,” the President said. As part of this round of talks, they also discussed the issues of cooperation with Ukraine and Russia, “as well as cooperation within the European Union or the Alliance,” Ivan Gašparovič elaborated further on the content of their talks.
“Our neighbourly relations with Ukraine must be developed in keeping with what is beneficial to both of us. Ukraine and Russia are interesting countries for Europe in all respects. Equally so, the EU is also interesting for Russia and Ukraine in all aspects of good relations and cooperation,” Ivan Gašparovič said.
Discussions also focused on reinforcing regional identify of the Visegrad area by developing and facilitating cooperation in tourism and outward promotion of this region. “We have talked about several concrete issues.I have met with the Polish President in the past, when we were approached by citizens with certain projects for which they have so far not found understanding with national governments. We have committed ourselves to help them. In this respect we have promised ourselves we will meet again. I appreciate it and I believe that people will appreciate it as well,” Ivan Gašparovič said.
The V4 Presidents also discussed infrastructure, transport and railway development. “Tourism industry does not involve recreation only, it is also an economic and political issue and actions are necessary in this area,” the Slovak President added.
With respect to the much discussed participation in a conference of Central and Eastern European presidents scheduled to be held in Yalta, Ukraine, in 11-12 May, President Ivan Gašparovič said he would attend the meeting. “The V4 was incomplete; therefore we have not discussed any joint position. If the meeting is not cancelled, I personally will attend it because I am convinced that Slovakia as Ukraine’s immediate neighbour cannot avoid an open dialogue with Kyiv,” he explained.
Informal part of the presidential summit programme involved a cable car trip to Lomnický štít and tree planting near the Štrbské pleso lake. This act symbolises the necessary protection and recovery of the nature in the High Tatras severely damaged by a devastating windstorm in 2004.
All guests thanked for the excellent organisation of the summit and appreciated the positive, open and good atmosphere provided by their Slovak hosts.
Slovak to English: The Slovak Republic Wins Fourth Investment Dispute against Foreign Investors General field: Bus/Financial Detailed field: Journalism
Source text - Slovak

Slovenská republika vyhrala v poradí už štvrtý spor so zahraničným investorom
V medzinárodnom investičnom spore medzi holandskými občanmi A.J. Oostergetel a T. Laurentius (žalobcovia) a Slovenskou republikou vydal arbitrážny tribunál dňa 23. 4. 2012 finálne rozhodnutie vo veci samej, ktorým zamietol všetky nároky vznesené voči Slovenskej republike. Uvedeným rozhodnutím bol úspešne ukončený štvrtý medzinárodný spor voči Slovenskej republike vznesený na základe bilaterálnej investičnej dohody; ide však o prvé meritórne rozhodnutie v sporoch iniciovaných podľa dohôd o podpore a ochrane investícií.
Predmetom investičného sporu, ktorý trval od roku 2006, bolo údajné porušenie Dohody medzi Českou a Slovenskou Federatívnou Republikou a Holandským kráľovstvom o podpore a vzájomnej ochrane investícií. Základom sporu bolo pôsobenie žalobcov v sprivatizovanej B C T - Bratislavská cvernová továreň, akciová spoločnosť (BCT). Žalobcovia namietali, že konanie a nečinnosť štátu spôsobila konkurz BCT. Žalobcovia tvrdili, že im Slovenská republika prostredníctvom konania vecne príslušného súdu v Bratislave odňala právo na nestranné súdne konanie a označovali opatrenia Daňového úradu Bratislava II v rámci konkurzného konania za neštandardné. Škodu, ktorá im mala týmto údajným konaním vzniknúť, vyčíslili až na 298 miliónov eur.
Žalobcovia počas arbitrážneho konania nepreukázali porušenie Dohody medzi Českou a Slovenskou Federatívnou Republikou a Holandským kráľovstvom o podpore a vzájomnej ochrane investícií. Tribunál zamietol všetky nároky žalobcov a uložil im povinnosť uhradiť trovy konania Slovenskej republiky vo výške takmer 420 tisíc eur a časť nákladov na zastupovanie Slovenska vo výške 2 milióny eur. Ako pravdepodobnejší dôvod úpadku BCT tribunál označil samotné konanie žalobcov a ich neúspešné riadenie podniku.
Slovenská republika verí, že toto rozhodnutie preukazuje, že zahraniční investori, ktorí možno zo špekulatívnych dôvodov zamýšľajú žalovať Slovenskú republiku na medzinárodnej pôde, musia byť pripravení na dôslednú obranu záujmov štátu a vysoké náklady, ktoré im vedením arbitráže vzniknú.
Slovenská republika doposiaľ vyhrala nasledujúce spory vznesené na základe bilaterálnych investičných dohôd: Austrian Airlines AG vs. Slovenská republika (2009), Alps Finance and Trade AG vs. Slovenská republika (2011), a HICEE, B.V. vs. Slovenská republika (2011).

Translation - English

The Slovak Republic Wins Fourth Investment Dispute against Foreign Investors

On 23 April 2012 an arbitral tribunal rendered a final arbitration award on the merits of the case concerning an international investment dispute between Dutch nationals A.J Oostergetel and T. Laurentius (claimants) and the Slovak Republic, by which it dismissed all claims against the Slovak Republic. This award put an end to the fourth international dispute led against the Slovak Republic under a bilateral investment agreement; however, it is the first decision on the merits in disputes initiated under agreements on the promotion and protection of investments.
The investment dispute, which commenced in 2006, involved an alleged violation of the Agreement between the Czech and Slovak Federal Republic and the Kingdom of Netherlands on the Promotion and Reciprocal Protection of Investments The dispute concerned the claimants’ activities in a privatised joint-stock company, BCT - Bratislavská cvernová továreň. The claimants contested that actions and omissions by the Slovak authorities resulted in BCT’s bankruptcy. The claimants contended that the Slovak Republic, through the actions taken by a competent Bratislava court, had deprived them of their right to fair judicial proceedings, and considered the actions taken by the Bratislava II Tax Office in the bankruptcy proceedings non-standard.They valued the damage they had allegedly incurred at EUR 298 million.
The claimants failed to prove the violation of the Agreement between the Czech and Slovak Federal Republic and the Kingdom of Netherlands on the Promotion and Reciprocal Protection of Investments within the arbitration proceedings. The tribunal rejected all claims made by the claimants and ordered them to compensate the Slovak Republic for its costs of proceedings in an amount of nearly EUR 420 thousand and a portion of Slovakia’s costs of legal representation in an amount of EUR 2 million. The most probable cause of bankruptcy of the BCT company given by the tribunal were the actual activities of the claimants alone, and their unsuccessful management of the company.
The Slovak Republic believes that this arbitration award has proven that foreign investors that intend to initiate international disputes against the Slovak Republic, perhaps for speculative purposes, must be prepared to face a consistent defence of Slovakia’s national interests and high costs they will incur in connection with such arbitration proceedings.
Disputes under bilateral investment agreements won by the Slovak Republic to date: Austrian Airlines AG vs. the Slovak Republic (2009), Alps Finance and Trade AG vs. the Slovak Republic (2011), a HICEE, B.V. vs. the Slovak Republic (2011).

I am willing to do a short test translation before I start any project with
I am capable to make sworn (certified) translations in my country of residence.
I would like to volunteer and help translating free and open source software.


0Computers: Software
0Finance (general)
1Government / Politics
2IT (Information Technology)
3Law: Contract(s)
4Law (general)
5Law: Taxation & Customs
6Advertising / Public Relations
7Tourism & Travel
9Social Science, Sociology, Ethics, etc.
10Medical (general)
11Medical: Health Care
12Marketing / Market Research
13Investment / Securities
14International Org/Dev/Coop
15Human Resources
17General / Conversation / Greetings / Letters
18Games / Video Games / Gaming / Casino
19Education / Pedagogy
21Business/Commerce (general)
22Automotive / Cars & Trucks
0Adobe Acrobat
1Microsoft Excel
2Microsoft Office Pro
3Microsoft Word
keySlovak to English
keyLaw (general)
keyAccount type
valueFreelancer, Verified site user
valueTranslation, Editing/proofreading
keyKudoZ activity (PRO)
valuePRO-level points: 3, Questions answered: 7, Questions asked: 2
keyPayment methods accepted
valuePayPal, Skrill
keyTranslation education
valueMaster's degree - Comenius University, Bratislava
valueYears of translation experience: 16. Registered at Dec 2012.
0English to Slovak (Comenius University in Bratislava)
1Slovak to English (Comenius University in Bratislava)
valueSlovak Association of Translators and Interpreters (SAPT)
keyProfessional practices
valueTomáš Donoval endorses's Professional Guidelines (v1.1).
taglineTranslating content, not words


valueBratislavsky kraj
keyYour website
keyContact links

©, 2019